06.03.2018 17:16
Rubrika: Kultúra
Od: Denisa Bellová

Vincent van Gogh génius alebo blázon?

V marci roku 1853 sa narodilo v Holandsku dieťa, ktoré malo zmeniť celkový pohľad na vtedajšie umenie. Kto by to povedal, že sa jedného dňa stane uznávaným maliarom, keďže sa jeho obrazy za jeho života vôbec nepredávali. Teraz však za jeho obrazy dáte pekný balík peňazí a o jeho nezvyčajné diela sa nepochybne bijú aj tí najväčší umelecký ,,gurmáni”.


     Vincent Willem van Gogh sa stal jedným z najznámejších maliarov v histórii osobností svetového výtvarného umenia a po Rembrandtovi je dnes považovaný za najväčšieho holandského maliara. Svojím štýlom patrí van Gogh najvýraznejšie k fauvistom, expresionistom a z časti tiež medzi ranú abstrakciu, ale on sám sa považoval za post impresionistu a expresionistu. V krátkom časovom období zhruba okolo desiatich rokov dokázal tento výnimočný muž vytvoriť viac ako 2100 umeleckých diel (900 olejomalieb a 1300 kresieb, akvarelov, skíc a výtlačkov). Bez svojho mladšieho brata by to však ťažko dokázal. Jeho mladší brat  ho celý život  totiž to podporoval. Dokopy si vymenili okolo 600 listov, prostredníctvom, ktorých vieme o živote van Goghova oveľa viac ako o živote ktoréhokoľvek umelca. Práve jeho brat mu vnukol myšlienku stať sa maliarom a posielal mu peniaze na farby a plátna i fotografie a rytiny, na ktoré si vymieňali názory.

    Van Gogh aj napriek podpore,  ktorú mu poskytoval jeho brat to nemal v živote ľahké už prakticky odmalička. Pred svojim  narodením jeho matka prišla o svojho najstaršieho syna, ktorý sa volal rovnako ako on. Matka van Gogha nútila každú nedeľu chodiť na hrob jeho nebohého brata zanášať kvety a očividne sa so smrťou jej najstaršieho syna nedokázala nikdy poriadne vysporiadať. Sestra  popisovala Van Gogha ako vážneho, zadumaného a neupraveného chlapca, ktorý mával záchvaty zúrivosti. Taktiež prežil niekoľko pracovných neúspechov a romantické vzťahy v jeho osobnom živote bola jedna katastrofa za druhou. Veľa krát trpel ťažkými depresiami a hlbokými pocitmi osamelosti. Nie je sa čomu čudovať, že postupom času sa upriamil len  na svoju najväčšiu životnú vášeň, čo bolo maľovanie. Van Gogh sa pomaly stával ,, bezdomovcom” mal len toľko, aby mohol prežiť začo vďačil najmä bratovi. Maľoval neúnavne od rána do večera, avšak jeho obrazy sa stále nechceli predávať. Raz k nemu prišiel jeden pán a spýtal sa ho: ,, Sú tieto obrazy na predaj pane ?” Van Gogh celý natešený podišiel k pánovi a s radosťou odvetil: ,,Samozrejme pane ! Vyberte si ktorýkoľvek sa vám páči.” Kupujúci dlho neotáľal  a ukázal prstom na jeden z obrazov: ,,Vezmem si tento. Koľko zaň chcete?” Van Gogha v minúte prešla radosť a pokrútil hlavou hovoriac: ,,Nepredám vám ani jeden. Viem, že vás poslal môj brat. Povedzte mu, že sa nemusí o mňa báť a že svojho maľovania sa nikdy nevzdám.” Jeho brat ho často presviedčal, že to nikde asi s jeho maľovaním nevedie a bude najlepšie keď s tým prestane a nájde si poriadnu prácu. Van Gogh vtedy prestal prijímať na istý čas od brata peniaze. Cítil sa byť dotknutý. Takýmto spôsobom mu brat chcel ,,poslať” nejaké peniaze, aby neumrel od hladu. Kupujúci nechápavo odvetil: ,, Áno mate pravdu! Ako ste vedeli, že ma posiela váš brat?” Van Gogh len dodal: ,,Ani ste sa na moje obrazy poriadne nepozreli! Vy umeniu vôbec nerozumiete!” Tento príbeh nám ukazuje aký Van Gogh bol do svojho maľovania ponorený celý svojim bytím. Keď maľoval nerobil to s úmyslom byť slávny a bohatý. Robil to preto, pretože bol nato stvorený  ,,vnútorne počúval” a nechal sa unášať existenciou. Bol to nepatrný rebel svojej doby. Každý ho mal za podivína, pretože maľoval, maľoval a len maľoval a nič z toho nemal. Ľudia tomu nerozumeli. Nerozumeli jeho obrazom. To je však osud géniov a nadčasových ľudí. Zostanú nepochopený s nálepkou outsideri. Vrcholom van Goghovo ,,šialenstva” bolo odrezanie svojho ucha jeho vlastnými rukami. Hovorí sa, že to urobil kvôli prostitútke ku ktorej mal veľmi blízko, pretože mu povedala, že ma krásne uši. Týmto spôsobom jej ich chcel darovať a tak si ju uctiť. Tento incident ho však umiestnil do najbližšieho blázinca na nejakú dobu.

     Je známe, že Vincent van Gogh spáchal samovraždu, keď cítil, že urobil perfektnú maľbu. Už ho tu nič nedržalo cítil, že jeho zmysel existencie sa naplnil. Tvorca žije, aby tvoril, spievajúca speváčka žije pre spievanie, tanečník žije pre  tanec, milovník žije pre lásku, strom žije, aby kvitol. Krátko po jeho smrti zrazu prišla vlna obratu a všetky jeho diela sa stali celosvetovo uznávané a revolučné. Človek, ktorý žil počas jeho života by možno povedal: ,,Však je to len stolička na tom nie je nič výnimočné.” Tu môže vzniknúť otázka, prečo sa van Gogh zameriaval na tak obyčajné veci ? Bol istotne spojený so svojím vnútrom a nevidel len obyčajnú stoličku, ale to čo sa skrývalo v jej pozadí. Jeho um bol vtom, že robil obyčajné veci neobyčajnými načúval životu a tichosti, ktoré obklopovali všedné veci. Van Gogh dával do svojich obrazov najmä svoju dušu a vnútorné poznanie. Mali by sme si uvedomiť, že nezmenil len pohľad do umenia ale aj pohľad na celkové naše názory na život. Byť v jednote stým čo robíme nám otvára dvere do neznáma. Najlepší spôsob ako poznať Boha, je milovať mnoho vecí - Van Gogh.