24.11.2017 10:47
Rubrika: Kultúra
Od: Denisa Bellová

Umenie socialistického realizmu v komunistickom Rusku

Ilúzia vs realita


   Píše sa rok 1917. Rusko prechádza prevratnými spoločenskými  zmenami. Na rozkaz Vladimir Iľjič Lenina roku 1918 bol kruto popravený cár ruského impéria Mikuláš II. spolu s jeho rodinou a najbližším služobníctvom. Boľševici zvrhli dočasnú vládu a začali bojovať proti opozícii. Vypukla ruská občianska vojna.

       Nastal teror. Nie každý bol stotožnený s novým politickým režimom v krajine. Príkladom toho je incident z roku 1921 kedy Lenin brutálne potlačil vzburu kronštadských námorníkov a niekoľko roľníckych povstaní. Ľudia sa búrili protestovali proti krutému zaobchádzaniu a neustálym popravám. Nato Lenin len poznamenal: ,,Nech si psy buržoáznej spoločnosti poštekávajú a kňučia nad utratením každého nežiaduceho šteňaťa. My vytíname veľký starý prales.”

   Ťažko si vieme predstaviť situáciu v ktorej sa úbohý ruský občania v tom období nachádzali. Avšak cesty osudu sú nevyspytateľné a keď si myslíme, že nemôže prísť nič horšie tak nám môže osud ukázať, že nie vždy toto pravidlo platí. V roku 1922 sa stáva generálnym tajomníkom strany Josif Vissarionovič Stalin, kde si začal upevňovať svoju moc. Lenin ešte pred svojou smrťou sa snažil Stalina z funkcie odvolať, ale nakoniec sa mu to nepodarilo. Po Leninovej smrti Stalin postupne odstránil všetkých svojich oponentov a zaviedol svoju krutovládu.

     Stalinov vplyv sa postupne rozšíril do každej oblasti života Rusov. Nanešťastie Stalin vedel používať aj iné zbrane ako tie s nábojmi a torpédami. Jedna z jeho najväčších zbraní bola dobre prepracovaná propaganda, ktorú šíril cez rôzne formy umenia. Práve v tomto období vzniká nová umelecká metóda socialistický realizmus.

    Komunisti si želali mať jasne definované umenie, ktoré by spadalo do ich doktríny. Socialistický realizmus ilustruje kladné stránky socializmu a znevažuje a zatracuje triednych nepriateľov. Predstavuje nového hrdinu. Z  nevedomého robotníka sa stáva uvedomelý bojovník bojujúci za práva proletariátu. Z individuálnej (osobnej) vzbury je pozornosť zameraná na organizovanú masovú revolúciu. Nie je to paradox ? Práve slovíčko realizmus v nás evokuje pocity reálnosti a pravdivosti. Pravdou však je, že v tomto prípade sa umelecké diela socialistického realizmus úplne odlišovali od reality a pravdy. Diela vykresľovali ľudské šťastie a blahobyt. Dnes žiarivo nám slnko svieti, lúčami zhrieva mieru kvet. Poď k nám je výzva šťastných detí, kde je mládež mocná vzniká nový svet. Poď k nám, z nás každý chcel by dať ceste tvojej pravý smer. Ty sám rád budeš poznávať tú pieseň, čo spieva pionier sa spieva z jednej z mnohých komunistických piesní.

   Utrpenie, bieda a strach. Práve tieto slová skutočne vykresľovali každodennú realitu. Moskvanka Nina Nikolajevna v jednom svedectve vysvetľuje: ,, Žijeme v sovietskom svete, kde platia pevné pravidlá. Všetci podľa týchto pravidiel hrajú. Jeden stojí na balkóne a klame. Všetci tlieskajú aj keď dobre vedia, že klame a on (Stalin) vie, že to všetci vedia. Napriek tomu klame ďalej a ďalej a je šťastný, že mu všetci tlieskajú.” Socialistický realizmus každodenne kŕmil ľudí ďalšou a ďalšou ilúziou. Ľudia si dobre uvedomovali v akých nepriaznivých podmienkach vôbec žijú, avšak vďaka tejto propagande pociťovali aspoň maličké svetlo nádeje.

      Literárna kritika dnes týmto dielam vyčíta najmä nízku umeleckú hodnotu a agitačnú funkciu (získavanie, presviedčanie). Skutočná hodnota umenia spočíva v predovšetkým predávania pocitov katarzie (vnútorná očista), ktoré nám mnohé umelecké diela predávajú za účelom povznesenia a zamyslenia sa nad skutočnými životnými otázkami, preto musíme aj dnes byť veľmi obozretný a rozlišovať skutočné umenie od toho falošného a nenechávať sa ovplyvňovať len našim vlastným okolím.